Nádory močového mechúra a horných močových ciest sú 9. najčastejším zhubným ochorením, 6. najčastejšie sa vyskytujúca rakovina u mužov a 17. najčastejšie sa vyskytujúca rakovina u žien. V roku 2018 sa hodnoty štandardizovanej incidencie na 100 000 mužov v roku v Európe z 25 sledovaných krajín pohybovali od 19,8 v Českej republike po 40,4 v Grécku.

Zápaly močových ciest sa delia na nešpecifické a špecifické (TBC). Najčastejšie ich spôsobuje gram negatívna, ale aj gram pozitívna bakteriálna flóra. Špecifickou jednotkou sú nozokomiálne infekcie. Ďalšie delenie infekcií je na nekomplikované a komplikované. V prednáške sa zaoberáme jednotlivými orgánovýmíi infekciami, ich diagnostikou a liečbou.

Pri obštrukcii močových ciest ide o morfologickú alebo funkčnú prekážku, ktorá je na rôznej úrovni spojená s poruchou odtoku moču vo vývodných močových cestách. Principiálne obštrukcia ako prekážka odtoku vedie v dôsledku pokračujúcej produkcie moču pri zachovanej funkcii obličky k zvýšenému hydrostatickému tlaku moču proximálne od miesta obštrukcie.

Popis, klinické príznaky a liečba infekcií dolných močových ciest: cystitída a uretritída a pohlavných orgánov u muža: prostatitída, epididymitída, Fournierova gangréna skróta. S/ popísané aj najčastejšie agensy, postup diagnostiky a opatrenia v prevencii recidív, zdôraznená nutnosť vylúčenia vrodených vývojových anomálií pri recidivujúcich cystitiádach resp. pyelonefritídach a detí.

Článok popisuje klasifikáciu infekcií močových ciest a široké spektrum klinických a patologických stavov ovplyvňujúcich rôzne časti uro(genitálneho) traktu. Ďalej poskytuje pohľad na epidemiológiu, diagnostiku aj liečbu. Popísané sú taktiež rôzne delenia, nekomplikované a komplikované infekcie, vrátane infekcií horných močových ciest.

Obštrukcia močových ciest patrí medzi závažné urologické ochorenia, pretože vedie k vzniku hydronefrózy a atrofie obličkového parenchýmu, ktoré môže vyústiť do renálnej insuficiencie. Zvyšujúci sa hydrostatický tlak v odvodných močových cestách proximálne od obštrukcie vedie k morfologickému a funkčnému poškodeniu odvodných močových ciest a obštrukčnej nefropatii so zmenami exkrečnej a homeostatickej funkcie obličiek.

Článok popisuje poranenia močových ciest - obličky, močovodov, mechúra, močovej rúry a mužského genitálu: penis, semenníky. Poranenie obličky patrí medzi najčastejšie poranenia močového systému. Patologické zmeny obličky ako hydronefróza, malígne nádory či angiomyolipóm sú náchylnejšie na poranenie už pri malom násilí. Z hľadiska etiológie je najčastejším mechanizmom tupý náraz, v nižšej miere deceleračné či penetrujúce poranenia. 

Inkontinencia moču je závažný ekonomický, sociálny a medicínsky problém. Prevalencia sa pohybuje od 10 do 30 % a stúpa s vekom. Pri diagnostike je nutné odlíšiť stresovú, urgentnú, zmiešanú prípadne iné typy inkontinencie. V tom pomáha anamnéza s použitím dotazníka ICIQ-SF, fyzikálne vyšetrenie vrátane testov na inkontinenciu, meranie reziduálneho moču a laboratórne vyšetrenie moču a krvi. Vyšetrenie u špecialistu (urológ, urogynekológ, neurológ) je indikované, ak sú prítomné komplikujúce faktory, ak základné vyšetrenie nepomôže určiť stupeň a typ inkontinencie alebo pri neúspechu primárnej liečby inkontinencie. Pri ľahkej stresovej inkontinencii sa odporúčajú väčšinou režimové opatrenia a cvičenia panvového dna, pri urgentnej inkontinencii väčšinou antimuskariniká a pri iných typoch riešenie príčiny inkontinencie.

Derivatio (lat.)/ Diversion (angl.) predstavuje odchýlenie zo smeru, ktorý je prirodzený. Derivácia moču umožňuje odvedenie moču z tela inak, ako je to za normálnych okolností. Drenáž moču je možné riešiť odvedením moču katétrom (trvale/dočasne). Vonkajšia býva transuretrálna, perkutánna -cystostómia, - nefrostómia. Vnútornú predstavuje endoureterálna cievka (stent).

Prednáška sa zaoberá všetkými aspektami inkontinencie moču, diagnostikou ako aj liečbou. Definícia inkontinencie moču predstavuje akýkoľvek samovoľný (nedobrovoľný) únik moču, pričom inkontinencia je symptómom, nie chorobou. Problém máva nielen medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický charakter.

Ćlánok zhŕňa základné informácie o diagnostike a liečbe anúrie a retencie moču, vrátane definície a patofyziológie. Anúria je stav charakterizovaný buď úplnou absenciou tvorby moču alebo tvorbou objemu do 100 ml za 24 hodín. Tento klinický príznak signalizuje vážne poškodenie funkcie obličiek alebo kompletnú obštrukciu horných močových ciest. Retencia moču predstavuje neschopnosť vyprázdniť plný močový mechúr. Na rozdiel od anúrie dochádza k tvorbe moču ale jeho odtok je znemožnený. Retencia moču môže byť akútna a chronická (neúplný odtok moču s rôzne veľkým postmikčným reziduom – objemom moču v močovom mechúri po vymočení - diagnostikovateľný USG vyšetrením močového mechúra alebo vycievkovaním).