Anúria a retencia moču

Anúria je stav charakterizovaný buď úplnou absenciou tvorby moču alebo tvorbou objemu do 100 ml za 24 hodín. Tento klinický príznak signalizuje vážne poškodenie funkcie obličiek alebo kompletnú obštrukciu horných močových ciest. Spravidla jej predchádza oligúria, čo je znížená denná diuréza (100-500 ml za 24 hodín). Etiológia anúrie: Prerenálna anúria - vzniká pri zníženom prekrvení obličiek – napr. pri výraznej hypotenzii, hypovolémii, dehydratácii (hnačky, vracanie), pri šoku (hemoragický, septický), pri srdcovom zlyhávaní a pod. Renálna anúria – ako dôsledok primárneho poškodenia obličiek – napr. akútna tubulárna nekróza, glomerulonefritída, nefrotoxické poškodenie (chemikálie – olovo, ortuť, toluén, glykoly, pesticídy, huby – pavučinovec, muchotrávka, liečivá: cytostatiká- cisplatina, kontrastné látky, antiflogistiká, aminoglykozidy), ochorenia: nekorigovaná arteriálna hypertenzia, metabolický syndróm, metabolické zmeny (hyperurikémia, hyperkalcémia). Postrenálna anúria - pri obštrukcii močových ciest – napr. bilaterálna ureterolitiáza, nádory, komprumujúce ev. obturujúce močovody, striktúry, koagulá, hemotamponáda močového mechúra, stenóza uretry, retroperitoneálna fibróza, cudzie teleso v močových cestách.

Retencia moču predstavuje neschopnosť vyprázdniť plný močový mechúr. Na rozdiel od anúrie dochádza k tvorbe moču ale jeho odtok je znemožnený. Retencia moču môže byť akútna a chronická (neúplný odtok moču s rôzne veľkým postmikčným reziduom – objemom moču v močovom mechúri po vymočení - diagnostikovateľný USG vyšetrením močového mechúra alebo vycievkovaním). Retencia moču sa môže objaviť aj v súvislosti s iným ochorením a môže byť výsledkom súhry viacerých faktorov: reflexný spasmus ako reakcia na bolesť, napr. pri obstipácii, hemoroidoch, periproktálny absces, reakcia na celkovú alebo spinálnu anestéziu, poškodenie miechy (úraz, ischémia).

Etiológia: Mechanická – napr. benígna hyperplázia prostaty, nádory prostaty, skleróza hrdla močového mechúra, striktúra močovej rúry, nádory mechúra, močovej rúry, urolitiáza, prolaps panvových orgánov u žien, anomálie, divertikly, cudzie telesá (pri sexuálnych praktikách, piercing v oblasti vonkajšie genitálu) Neurogénna – napr. poškodenie miechy, neuropatie, sclerosis multiplex, diabetická polyneuropatia, stavy po náhlych cievnych mozgových príhodách, Parkinsonova choroba, nádory nervového systému. Iatrogénna – po operáciách, pri užívaní niektorých liekov (anticholinergiká, opioidy, sympatomimetiká) Komplikácie vznikajúce z chronickej retencie: infekcia, cystolitiáza, poškodenie funkcie obličiek (bilaterálna ureterohydronefróza z preplneného močového mechúra).

Klinické prejavy akútnej retencie moču: intenzívne a bolestivé nutkanie na močenie, bolesť a tlak v podbrušku z preplneného močového mechúra, nepokoj, agitovanosť, spotenosť, nauzea, snaha vymočiť sa v rôznych polohách (v sede). V niektorých prípadoch dochádza k javu, ktorý sa nazýva paradoxná ischúria (únik moču po kvapkách pri preplnenom mechúri).

Diagnostika: Anamnéza – pacient udáva, že sa nemôže vymočiť, je nutné získať informácie o obtiažach s močením predtým, o prekonaných neurologických, psychiatrických, prípadne onkologických ochoreniach, prítomnosť iných urologických ochorení, zákrokov (biopsia prostaty) a operácií, výskyt opakovaných infekcií močových ciest, hematúrie, užívanie sedatív, drog, alkoholový exces.

Fyzikálne vyšetrenie – viditeľný vykleňujúci sa útvar nad symfýzou, poklopovo detekovateľný a palpačne hmatný preplnený močový mechúr nad symfýzou. Ultrasonografia – anechogénny útvar o objeme ≥ 500 ccm za symfýzou - prípadne aj obojstranná ureterohydronefróza. Laboratórne vyšetrenie (biochémia, urea, kreatinín, mineralogram – Na+, K+, Cl,)

Liečba: Zavedenie permanentného močového katétra (PMK) ev. punkčná epicystostómia. (pozn.: liečebné účely PMK: akútna a chronická retencia moču, výplach a odsatie koagúl z močového mechúra, drenáž po operácii močového mechúra a prostaty, instilácia liekov do močového mechúra) Používa sa katéter s oblým koncom (Nelatonov), alebo zahnutým koncom Thiemanov katéter. Katétre majú na mechúrovom konci balónik, ktorý sa po zavedení do mechúra naplní sterilnou vodou a bráni jeho vypadnutiu.

Veľkosť: čísla vyjadrujú obvod katétra v milimetroch, podľa Charriera (Ch) alebo French (F). Priemer katétra vypočítame vydelením 3,14 (Pí) napr l8 Ch : 3,4 = priemer cca 5,7 mm). Pre mužov používame katétre veľkosti 12 - 24 Ch, (obvykle 16 - 18). Cievkovanie močového mechúra vykonávame za sterilných podmienok. Dôkladná dezinfekcia vonkajšieho ústia močovej rúry a glansu u muža, u ženy dezinfekcia introitu a vonkajšieho ústia močovej rúry v smere od uretry k rektu. Aplikácia lubrikačného (znecitlivujúceho) gélu do močovej trubice (Mesocain gél, Cathejell Lidocain gel). U ženy katéter zavedieme do vonkajšia ústia močovej rúry a postupne hlbšie do močového mechúra. Dĺžka močovej rúry u ženy je cca 3 cm. Permanentný močový katéter u ženy môže zavádzať aj zdravotná sestra. Cievkovanie muža je o niečo náročnejšie. Po dezinfekcii a dostatočnom množstve lubrikačneho gélu natiahneme penis, čo zaisťuje vyrovnanie penilnej časti uretry a jemne katéter zasúvame do uretry až do močového mechúra a vidíme odtekať moč, zasunieme ho ešte cca 2-3 cm hlbšie (aby sme sa vyhli naplneniu balónika v uretre alebo v oblasti prostaty a tak jej poškodeniu) a naplníme balónik 10 ml sterilnej vody, potom povytiahneme katéter pokiaľ dovolí balónik. Frakcionované (postupné) vypúšťanie moču po 100 - 150 ml každých 10-15 minút zabráni tzv. hematúrii e vacuo (pri rýchlom vyprázdnení celého preplneného močového mechúra dôjde k poškodeniu sliznice s následným krvácaním). Ak nejde zaviesť katéter ľahko, nesmieme závádzať katéter násilím. Skúsime použiť Thiemanov katéter a v priebehu jeho zavádzania kontrolujeme či špička katétra smeruje smerom hore, alebo použijeme tenší katéter. Ak sa ani ten nedarí zaviesť, vykonáva sa punkčná epicystostómia. Pri násilnej manipulácii ľahko vznikne trhlina v uretre - falošná cesta (via falsa). Hojením poranenia a dozrievaním jazvy sa často zúži močová trubica a vznikne striktúra. Kontraindikácie zavedenia PMK: ruptúra/poranenie uretry (via falsa), akútna uretritída a prostatitída. Anúria a retencia moču predstavujú urgentné stavy. Včasná diagnostika a terapia sú kľúčové v prevencii ireverzibilného poškodenia obličiek a ďalších komplikácií.

Predmety/kurzy

• Chirurgia 4 (Úrazová chirurgia, Urológia) [ChK/CH-V4/09]