Príspevok predstavuje stručný prehľad príznakov, patofyziológie, diagnostiky, konzervatívnej a operačnej liečby benígnej hyperplázie prostaty. Benígna hyperplázia prostaty (BPH) je najčastejším benígnym nádorovým ochorením mužov stredného a vyššieho veku. Ide o chronické, progredujúce ochorenie, ktorého výskyt úzko súvisí s vekom pacienta.

Karcinóm prostaty (PCa) je druhou, resp. v Slovenskej republike treťou najčastejšie diagnostikovanou rakovinou u mužov, čo predstavuje až 15% zo všetkých diagnostikovaných druhov rakoviny. Frekvencia PCa pri autopsii je na celom svete zhruba rovnaká. Prevalencia PCa pri autopsií bola vo veku <30 rokov 5% (95% CI: 3-8%), tá sa zvyšuje o pravdepodobnostný pomer 1,7 (1,6 - 1,8) za desaťročie k prevalencii 59% (48-71%) vo veku > 79 rokov.

Karcinóm prostaty je zhubné nádorové ochorenie prostaty, ktoré vzniká z epitelu žľazových buniek, väčšinou adenokarcinóm. Patologicky sa klasifikuje podľa histologického typu (najčastejšie adenokarcinóm), a podľa stupňa diferenciácie (napr. ISUP / Gleason grading). Klinicky sa delí na lokalizovaný, lokálne pokročilý, metastatický (hormónálne senzitívny alebo kastračne-rezistentný) stav.