Prednáška sa zaoberá všetkými aspektami inkontinencie moču, diagnostikou ako aj liečbou. Definícia inkontinencie moču predstavuje akýkoľvek samovoľný (nedobrovoľný) únik moču, pričom inkontinencia je symptómom, nie chorobou. Problém máva nielen medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický charakter.

Inkontinencia moču je závažný ekonomický, sociálny a medicínsky problém. Prevalencia sa pohybuje od 10 do 30 % a stúpa s vekom. Pri diagnostike je nutné odlíšiť stresovú, urgentnú, zmiešanú prípadne iné typy inkontinencie. V tom pomáha anamnéza s použitím dotazníka ICIQ-SF, fyzikálne vyšetrenie vrátane testov na inkontinenciu, meranie reziduálneho moču a laboratórne vyšetrenie moču a krvi. Vyšetrenie u špecialistu (urológ, urogynekológ, neurológ) je indikované, ak sú prítomné komplikujúce faktory, ak základné vyšetrenie nepomôže určiť stupeň a typ inkontinencie alebo pri neúspechu primárnej liečby inkontinencie. Pri ľahkej stresovej inkontinencii sa odporúčajú väčšinou režimové opatrenia a cvičenia panvového dna, pri urgentnej inkontinencii väčšinou antimuskariniká a pri iných typoch riešenie príčiny inkontinencie.

Derivatio (lat.)/ Diversion (angl.) predstavuje odchýlenie zo smeru, ktorý je prirodzený. Derivácia moču umožňuje odvedenie moču z tela inak, ako je to za normálnych okolností. Drenáž moču je možné riešiť odvedením moču katétrom (trvale/dočasne). Vonkajšia býva transuretrálna, perkutánna -cystostómia, - nefrostómia. Vnútornú predstavuje endoureterálna cievka (stent).