Prednáška sa zaoberá všetkými aspektami inkontinencie moču, diagnostikou ako aj liečbou. Definícia inkontinencie moču predstavuje akýkoľvek samovoľný (nedobrovoľný) únik moču, pričom inkontinencia je symptómom, nie chorobou. Problém máva nielen medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický charakter.

Inkontinencia moču je závažný ekonomický, sociálny a medicínsky problém. Prevalencia sa pohybuje od 10 do 30 % a stúpa s vekom. Pri diagnostike je nutné odlíšiť stresovú, urgentnú, zmiešanú prípadne iné typy inkontinencie. V tom pomáha anamnéza s použitím dotazníka ICIQ-SF, fyzikálne vyšetrenie vrátane testov na inkontinenciu, meranie reziduálneho moču a laboratórne vyšetrenie moču a krvi. Vyšetrenie u špecialistu (urológ, urogynekológ, neurológ) je indikované, ak sú prítomné komplikujúce faktory, ak základné vyšetrenie nepomôže určiť stupeň a typ inkontinencie alebo pri neúspechu primárnej liečby inkontinencie. Pri ľahkej stresovej inkontinencii sa odporúčajú väčšinou režimové opatrenia a cvičenia panvového dna, pri urgentnej inkontinencii väčšinou antimuskariniká a pri iných typoch riešenie príčiny inkontinencie.

Derivatio (lat.)/ Diversion (angl.) predstavuje odchýlenie zo smeru, ktorý je prirodzený. Derivácia moču umožňuje odvedenie moču z tela inak, ako je to za normálnych okolností. Drenáž moču je možné riešiť odvedením moču katétrom (trvale/dočasne). Vonkajšia býva transuretrálna, perkutánna -cystostómia, - nefrostómia. Vnútornú predstavuje endoureterálna cievka (stent).

Ćlánok zhŕňa základné informácie o diagnostike a liečbe anúrie a retencie moču, vrátane definície a patofyziológie. Anúria je stav charakterizovaný buď úplnou absenciou tvorby moču alebo tvorbou objemu do 100 ml za 24 hodín. Tento klinický príznak signalizuje vážne poškodenie funkcie obličiek alebo kompletnú obštrukciu horných močových ciest. Retencia moču predstavuje neschopnosť vyprázdniť plný močový mechúr. Na rozdiel od anúrie dochádza k tvorbe moču ale jeho odtok je znemožnený. Retencia moču môže byť akútna a chronická (neúplný odtok moču s rôzne veľkým postmikčným reziduom – objemom moču v močovom mechúri po vymočení - diagnostikovateľný USG vyšetrením močového mechúra alebo vycievkovaním).