Podklady k prednáškam

Názvom nádory obličiek sa označujú nádory vychádzajúce z parenchýmu obličky. Nepatria k ním nádory epitelu obličky, tzv. urotelové nádory. Nádory obličiek tvoria cca 3-4 % zo všetkých zhubných nádorov (v rebríčku výskytu zhubných nádorov - 7. miesto u mužov a 8. miesto u žien). Incidenciou sú na treťom mieste medzi urologickými malignitami, po karcinóme prostaty a urotelových karcinómoch.

Karcinóm prostaty je zhubné nádorové ochorenie prostaty, ktoré vzniká z epitelu žľazových buniek, väčšinou adenokarcinóm. Patologicky sa klasifikuje podľa histologického typu (najčastejšie adenokarcinóm), a podľa stupňa diferenciácie (napr. ISUP / Gleason grading). Klinicky sa delí na lokalizovaný, lokálne pokročilý, metastatický (hormónálne senzitívny alebo kastračne-rezistentný) stav.

Príspevok predstavuje stručný prehľad príznakov, patofyziológie, diagnostiky, konzervatívnej a operačnej liečby benígnej hyperplázie prostaty. Benígna hyperplázia prostaty (BPH) je najčastejším benígnym nádorovým ochorením mužov stredného a vyššieho veku. Ide o chronické, progredujúce ochorenie, ktorého výskyt úzko súvisí s vekom pacienta.

Vyšetrovacie metódy v reumatológii. Reumatoidná artritída. Ankylozujúca spondylartritída, reaktívne artritídy, psoriatická artitída, enteropatické artritídy. Vaskulitídy. Systémové ochorenia spojiva (SLE, systémová skleróza, dermatomyozitída, polymyozitída, zmiešané ochorenia spojiva). Imunita. Autoimunita. Imunodeficitné stavy - vrodené a získané. Alergické ochorenia. Metabolické artropatie. Dnavá artitída. Osteoporóza a osteomalácia. Poruchy vnútorného prostredia.Vyšetrovacie metódy v nefrológii. Akútne a chronické zlyhanie obličiek. Dialyzačná liečba, transplantácia. Akútne a chronické glomerulonefritídy. Nefrotický syndróm. Diferenciálna diagnostika proteinúrie. Tubulointersticiálne nefropatie. Nefrolitiáza.

Hlavové nervy (nervi craniales) predstavujú dvanásť párov nervov vystupujúcich z mozgového kmeňa a vyšších častí CNS, ktoré zabezpečujú motorické, senzitívne, špeciálne senzorické a vegetatívne funkcie v oblasti hlavy, krku a čiastočne aj hrudníka a brucha. Výučba je zameraná na ich anatómii, topografii, funkcii, klinickom vyšetrení a najčastejších léziách. Dôraz sa kladie na schopnosť študenta identifikovať príznaky poškodenia jednotlivých nervov a zaradiť ich do lokalizačnej diagnostiky v neurológii.

Laboratórna technika a spracovania biologického materiálu sú základom štúdia vyšetrovacích a diagnostických metód využívaných v mnohých odboroch laboratórnej medicíny. Študenti sa oboznámia s technickým vybavením a s organizáciou práce v zdravotníckych laboratóriách, poznajú jednotlivé fázy laboratórnych vyšetrení so zameraním na predanalytické spracovanie biologického materiálu.

Poznanie a pochopenie základných biochemických procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme je nevyhnutným predpokladom pre zvládnutie nielen Klinickej biochémie, ale aj ďalších predmetov. Biochémia je experimentálna veda, preto okrem teoretických seminárov sú pre študentov pripravené aj praktické úlohy, kde sa oboznámia s vybranými biochemickými procesmi a so základnými princípmi laboratórnych metód, ktoré sú nevyhnutným teoretickým predpokladom pre zvládnutie klinickej biochémie.

Návody na praktické cvičenia z lekárskej chémie pre študentov študijného programu laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve (LVM) sú súborom experimentálnych úloh, ktoré slúžia pre hlbšie pochopenie obsahu predmetu. Protokoly k praktickým cvičeniam sú rozdelené podľa týždňov zimného semestra (ZS) podľa učebného plánu a obsahujú teoretický úvod a návody k jednotlivým úlohám.

Na praktických cvičeniach z laboratórnej techniky a spracovania biologického materiálu sa študenti oboznámia s vybranými základnými laboratórnymi technikami a metódami využívanými v rutinnej praxi. Samostatnou realizáciou experimentálnych úloh budú pripravení pre prácu v laboratóriách (napr. klinicko-biochemických, hematologických, mikrobiologických) a získajú praktické skúsenosti z vybraných laboratórnych techník a postupov využívaných pri odbere a spracovaní biologického materiálu v rámci predanalytickej fázy laboratórneho vyšetrenia.

Praktické cvičenia z Chémie dentálnych materiálov sú súborom experimentálnych cvičení určených pre lepšie pochopenie učiva. Praktické experimentálne úlohy umožňujú študentom oboznámiť sa so základnými výpočtami a s chemickými vlastnosťami materiálov bežne používaných v zubnom lekárstve. Prispievajú k lepšiemu pochopeniu vlastností napr. hydroxyapatitu, korózie kovov a ďalších vlastností prvkov obsiahnutých v dentálnych materiáloch. Samostatná pozornosť je venovaná zubnej sadre – jej príprave a vlastnostiam. Návody a protokoly na praktické cvičenia sú usporiadané do týždňov podľa náplne a obsahujú teoretický úvod, ako aj experimentálne postupy pre každé cvičenie.