Sérologické reakcie

Diagnostika infekčných ochorení sa uskutočňuje metódami priamej a nepriamej diagnostiky. Priama diagnostika umožňuje vizualizovať mikroorganizmy ako pôvodcov infekcie, nepriama diagnostika umožňuje detekovať reakcie makroorganizmu na prítomnosť mikroorganizmu. Nepriama diagnostika sa zameriava na bunkovú imunitu (kožné testy) alebo humorálnu imunitu, pri ktorej dokazuje špecifické protilátky sérologickými reakciami. Prednáška sa venuje vysvetleniu základných pojmov (antigén, protilátka, sérologická reakcia, jej priebeh, hodnotenie) a klasifikácii sérologických reakcií, ktoré sa využívajú v klinickej mikrobiológii pri diagnostike pôvodcov infekčných ochorení. Pri jednotlivých reakciách je k dispozícii ilustračný obrázok, resp.postup, princíp reakcie a konkrétne príklady využitia.

Sérologické reakcie založené na reakcii antigénu s protilátkou možno využiť priamo pri detekcii, identifikácii a kvantifikácii mikrobiálnych antigénov v klinickej vzorke. Používajú sa najmä na identifikáciu ťažko izolovateľných a nekultivovateľných mikroorganizmov, ale aj ako skríningové metódy a metódy rýchlej predbežnej diagnostiky. Tiež sa používajú na bližšiu identifikáciu antigénnej štruktúry mikroorganizmov, tzv.sérotypizáciu. Nepriama diagnostika mikroorganizmov ako pôvodcov infekčných ochorení je založená predovšetkým na dôkaze špecifikcých protilátok proti nim. Dynamika tvorby špecifických protilátok, jednotlivých izotypov a ich kombinácia (IgM, IgG, IgA) poskytuje presnú informáciu o štádiu ochorenia. Detekcia protilátok nie je obmedzená iba na krvné sérum, testovať je možné aj iné telesné tekutiny (sliny, mozgovomiechový mok a pod.).

Príloha   Dátum Veľkosť Prístupnosť [?] Klinicky citlivé [?] Licencia
 Sérologické reakcie 28.5.2023 2.92 MB používateľ vzdelávacej siete MEFANET Creative Commons License

Predmety/kurzy

Súvisiace články:

Creative Commons LicenseObsah článku podlieha licencii Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně-Nezasahujte do díla 3.0 Česko