Podklady k prednáškam

V štúdiu maxilofaciálnej chirurgie je potrebné, aby poslucháči získali teoretické poznatky a praktické skúsenosti nielen z chirurgie ale aj z prevencie, diagnostickej terapie a rehabilitácie v ústnej, čeľustnej a tvárovej oblasti s priľahlými štruktúrami a orgánmi. Je potrebné zvládnuť problematiku včasnej diagnostiky nádorov, príčiny ich vzniku a prevencie, liečebné postupy tak u pacientov po chirurgickej ako aj onkologickej liečbe, či poznať špecifiká počnúc od úrazových stavov až po rôzne anomálie tvárového skeletu. Jednou z oblastí sem patriacich je aj problematika diagnostiky karcinómov jazyka.

Pojmom dysfágia označujeme proces pri ktorom dochádza k viaznutiu či dokonca neschopnosti postupu sústa kdekoľvek v ezofagu. Transport sústa je po opustení orofaryngeálnej oblasti v normálnom stave automatický. Patologický proces však takémuto transportu bráni. V takýchto prípadoch má pacient pocit, že mu potrava viazne v hrdle, alebo v nižších partiách tráviaceho traktu. Často dokáže ukázať na miesto, kde k tomu dochádza.

Zápalové ochorenia gingív patria medzi najrozšírenejšie formy zápalov v ústnej dutine. Napriek tomu doteraz neexistuje jednotná a medzinárodne platná klasifikácia gingivitíd. Z klinického hľadiska používame rozdelenie, ktoré charakterizuje  gingivitídy ako akútne a chronické.

Parodontitis definujeme ako deštruktívne zápalové ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré postihuje všetky komponenty normálneho parodontu. Postihuje gingívu, väzový systém zubov, cement, alveolárnu kosť, vyvoláva stratu spojivového tkaniva a progreduje do predčasných strát zubov. Prebieha chronicky a môže postihovať jednotlivé zuby, skupiny zubov, celé zuboradie i celú denticiu. Priebeh môžu ovplyvniť anatomické, funkčné a systémové faktory.

Pemfiginózne ochorenia slizníc ústnej dutiny, teda kožné ochorenia neznámeho pôvodu slizníc ústnej dutiny, zaradzujeme medzi bulózne dermatózy. Jedná sa o autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje tvorbou intraepiteliálnych pľuzgierov na koži a sliznici, bez prítomnosti zápalu. Môže sa vyskytnúť iba na koži, iba na slizniciach či postihovať kožu a sliznice súčasne. Môže mať prejavy na gingívach, ako prejav celkových ochorení.

Pozornosť odborníkov zaoberajúcich sa prekanceróznymi stavmi sa najčastejšie zameriava na ich transformáciu do karcinómov. Záujem sa sústreďuje jednak na druhy prekanceróznych stavov a jednak na ich lokalizáciu. Medzi najčastejšie prekancerózne stavy patria homogénna leukoplakia, škvrnitá leukoplakia, erythroplakie, fajčiarske keratózy, lichen ruber planus či podslizničná fibróza.

Cysta predstavuje patologickú dutinu s vlastnou výstelkou. Býva vyplnená tekutou, alebo tuhšou hmotou, ktorá je produktom tejto výstelky, alebo orgánu, v ktorom sa cysta nachádza. V našom prípade ide o cysty lokalizované v kostných štruktúrach čeľusti a sánky, a to cysty odontogénne alebo neodontogénne.

Symptóm olupovania pier nepredstavuje samostatnú nozologickú jednotku. Z tohto symptómu sa však môže na perách samostatná nozologická jednotka vyvinúť. Symptóm olupovania pier môže byť súčasťou iného stavu na perách alebo súčasťou celkových ochorení. Zvyčajne ide o chronický proces, ktorý môže pretrvávať dlhú dobu. Klinicky postihuje izolovane hornú alebo dolnú peru. Zriedkavo postihuje súčasne obidve pery.

Prezentácia je určená študentom odboru zubného lekárstva. Dentálne materiály predstavujú skupinu materiálov používaných v zubnom lekárstve pri zhotovovaní zubných náhrad (materiály používané v zubnej protetike) a pri ošetrovaní zubného kazu (materiály používané v konzervačnom lekárstve).

Gnatológia ako veda bola definovaná v r. 1926 gnatologickým spolkom v Kalifornii. Predstavuje syntézu poznatkov z anatómie, histológie, fyziológie a patológie. Bauer a Gutowski (1975) definovali gnatológiu ako časť stomatológie, ako jeden celok, ktorý vyplýva z jeho funkčných vzťahov medzi komplexom žuvacích plôch, závesným aparátom zubov, temporomandibulárnymi kĺbami a neuromuskulárnym systémom v stomatognátnej oblasti. Ďalej sa zaoberá aj terapiou žuvacieho ústrojenstva a vzájomným spojením s celým organizmom.