Kľúčové funkcie programu - Epi Info 7.2

Epi info, je súbor ľahkých softvérových nástrojov ktoré, prinášajú epidemiologickú informovanosť, funkčnosť bez zložitosti alebo vysokých nákladov a podnikateľských aplikácií. Softvérový balík zahŕňa všetky základné aspekty možností štúdia zdravotného stavu populácie, zavedenia epidemiologických štúdií a ich metodík, sledovania jednotlivých parametrov a zdravotných determinantov a ich vplyvu na zdravotný stav človeka najmä v zmysle civilizačných – neinfekčných ochorení. Edukačný materiál zahŕňa dve témy - Epidemiologické štúdie a kľúčové funkcie programu Epi Info ako aj modelové situácie pri riešení spracovania údajov pomocou tohto voľne šíriteľného softvéru. Tento výukový materiál je v rámci vzdelávania zahrnutý do odborov vyučovaných na ÚVZaH LF UPJŠ. V rámci pregraduálneho vzdelávania je e-learningové vzdelávanie ťažiskovou pedagogickou jednotkou pre odbor „verejné zdravotníctvo“.

Epidemiologické štúdie Výskumy v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva a dopadu faktorov prostredia na zdravotný stav prebiehajú formou rôznych vecne a časovo ohraničených epidemiologických štúdií. Ma byť dobre pripravený teoreticky, organizačné aj materiálne na základe písomné spracovaného projektu. Epidemiologické štúdie sú trojakého typu: Ø Deskriptívne, Ø Analytické, Ø Experimentálne. Deskriptívne štúdie (ekologické) Deskriptívne štúdie zisťujú rozloženie ochorení a ich sprievodných javov v populačných skupinách; hlavne so zreteľom k času, miestu a typu sledovaných osôb (vek, pohlavie, povolanie a iné). Najčastejšie využívajú existujúce záznamy a rutinne štatistické údaje, môžu však byť založené aj na špeciálnych populačných vyšetreniach a výskumoch. Bývajú zamerané na úmrtnosť, chorobnosť, povinne hlásené ochorenia alebo iné významné determinanty zdravia. Výhody Nekladú si za cieľ vysvetľovanie príčinných súvislosti, ale iba výstižný popis situácie. Sú lacné a pracovne nenáročné a poskytujú rýchly orientačný prehľad o problematike. Základom hodnotenia je porovnávanie jednak v priestore (rozdiely výskytu medzi oblasťami, medzi rôznymi sociálnymi či profesionálnymi skupinami apod.), jednak v čase (vývojové trendy behom viacročných období). Často sú používané k vyhodnocovaniu vplyvu znečistenia ovzdušia (meraného každý deň) napr. Na úmrtnosť, na subjektívny stav a symptómy chronicky chorých alergikov (na základe ich denníkov) a pod. Pokiaľ obe krivky (miera znečistenia a zdravotne javy) kolíšu súbežne, je možno medzi nimi predpokladať súvislosť, často príčinnú. Nevýhody Nevýhodou je sledovanie expozície na úrovni populačných skupín a nie individuálnej resp. Na úrovni jednotlivca. Ako už bolo spomenuté tieto typy štúdií nevysvetľujú príčinnú súvislosť ochorení. Analytické štúdie Majú za cieľ overiť jednu alebo niekoľko hypotéz o súvislostiach chorôb s rôznymi determinantami; smerujú k hlbšiemu poznávaniu príčinnosti v etnologickom procese. Pracujú obvykle s dvoma súbormi, exponovaným resp. študovaným a kontrolným. Miera ohrozenia je potom číselné vyjadrená buď ako relatívne riziko (rr), t.j. násobok incidencie ochorenia v skupine exponovaných oproti skupine neexponovanej (kontrolnej) alebo ako atributívne riziko (ar), t.j. rozdiel v incidenciách medzi skupinou exponovanou a neexponovanou. Existujú 4 základne typy analytických štúdií: ü Prierezové, ü Longitudinálne kohortove (môžu byt' prospektívne a retrospektívne), ü Štúdie „prípad - kontrola", ü Štúdie s kontrolovanou expozíciou. Štúdie prierezové - prevalenčné Prierezové (cross-sectional, prevalenčné). Ich princíp je veľmi jednoduchý. Porovnávajú prevalenciu vybraných zdravotných znakov vo výberových súboroch, vystavených rôznym expozíciám, vychádzajú z individuálneho vyšetrenia členov týchto súborov, resp. zo zdravotných a iných záznamov o nich. Výhody Používajú sa často k hodnoteniu vplyvu lokálnych expozícii (znečistenie ovzduším, pitnej vody a pod.), ktorým je vystavený študovaný - exponovaný súbor na vybranom území, zatiaľ čo iný (kontrolný resp. neexponovaný) na inom území nie je. Podmienkou je reprezentatívnosť vzhľadom k referenčnej populácii. Môžu byť vyšetrovaný všetci obyvatelia vybraných oblasti alebo len určité skupiny podľa veku, pohlavia a pod. Výhodou je aj krátkodobosť trvania štúdie, jednorázovosť a nižšie finančné a personálne náklady. Nevýhody Prierezové štúdie často nedávajú možnosť bližšie analyzovať etnologické závislosti. K ich nevýhodám patria i slabiny kolektívnej expozície. Veľkou nevýhodou je u týchto (a podobne aj u iných) epidemiologických štúdii výberové selekcie („missclassification") v porovnávaných skupinách. Štúdie longitudinálne - kohortove Longitudinálne - kohortove („follow-up") štúdie zisťujú na vybraných súboroch opakovaným vyšetrovaním dlhodobý vývoj expozícii a vývoj zdravotného stavu v čase. Rozpoznávame dve hlavne formy longitudinálnych štúdii: prospektívne a retrospektívne. Prospektívne štúdie získavajú podkladové údaje opakovaným a plánovaným vyšetrovaním veľkých skupín osôb podľa vopred pripraveného projektu. Tieto štúdie sú dlhodobé, trvajú po dobu potrebnú k manifestácii predpokladaných efektov na zdraví, niekedy 10, 20 i viac rokov. Výhody. Po určitej dobe sledovania, keď nastúpili u dostatočného počtu vyšetrovaných prejavy skúmaných účinkov na zdravie, sa z nazhromaždeného materiálu hodnotí, ako sú jednotlivé expozície a ich rôzne úrovne zisťovane v priebehu vyšetrovania asociovane s ďalšími zdravotnými následkami vyšetrovaných, s neskorším výskytom prejavov a klinických obrazov sledovanej choroby. Nevýhody. Prospektívne štúdie patria spomedzi analytických k najhodnotnejším. Sú však veľmi drahé a extrémne časovo náročné. Problémom býva aj postupne zmenšovanie súboru vyšetrovaných v dôsledku ich odsťahovania, straty záujmu a pod. Retrospektívne štúdie sú založené na podobnom princípe ako prospektívne, ale hodnotenia vývoja expozície a zdravia prebiehajú v minulosti, na základe anamnestických údajov a zachovaných záznamov. Výhody. Sú oveľa lacnejšie a rýchlejšie než prospektívne, stoja ale na podkladoch, ktoré nie sú úplne a často ani náležíte spoľahlivé. Retrospektívne štúdie sa osvedčili hlavne tam, kde minule expozície sú dobre identifikovateľné. Takéto údaje sa najčastejšie vyskytujú v pracovnom lekárstve, kde existujú tak záznamy o expozícii ako aj o dopade resp. účinku na zdravotný stav pracovníkov. Nevýhody. Obvykle sa získavajú len poznatky o kvalitatívnych vzťahoch. Zriedka býva možné kvantitatívne posudzoval vzájomnú závislosť expozície a účinku. Tieto štúdie keďže sú retrospektívne, často v nich určité údaje chýbajú nie sú úplne a často ani náležíte spoľahlivé. Neexistujú nižšie exponovane resp. kontrolné skupiny a výsledky sa porovnávajú napríklad s okresným, krajským resp. celoštátnym priemerom. Štúdie prípadov a kontrol Štúdie prípadov a kontrol („case-control studies") sú zvláštnou formou retrospektívnych štúdii. Na rozdiel od vyššie uvedených prierezových a longitudinálnych postupov, kde základom pre porovnávanie boli súbory s rôznou mierou expozícii, sa tu vytvárajú a porovnávajú skupiny osôb s chorobou a bez choroby. Tento prístup je výhodný a niekedy jedine možný pri štúdiu etiológie vzácne sa vyskytujúcich ochorení. Postupuje sa obvykle tak, že sa do výskumu zapájajú postupne stále ďalší pacienti so skúmaným ochorením. Výhodou týchto štúdii je relatívne mala pracnosť a nízke náklady. Problémy vyvoláva aj skutočnosť, že údaje o minulých expozíciách sa často opierajú len o pamäť vyšetrovaných. Chyba môže vzniknúť jednak pre nepresnosti pamäte, jednak tým, že chorí si v porovnaní s kontrolnými osobami niekedy ťažšie pamätajú expozície a nadsadzujú ich úroveň, lebo o možných príčinách svojej choroby vo svojom minulom živote viac a hlbšie premýšľajú. Štúdie s kontrolovanou expozíciou Sú to také modifikácie vyššie uvedených druhov analytických štúdii, pri ktorých je možné meniť intenzitu expozície. Zlepšujú predpoklady k preukázaniu príčinného vzťahu medzi determinantmi a chorobou. Príkladom môže byť známa štúdia o vzostupe úmrtnosti v priebehu epizódy s mimoriadnym nárastom znečistenia ovzdušia v októbri 1952 v Londýne, sledovanie zdravotného vývoja ľudí, ktorí prežili výbuchy atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. Experimentálne štúdie Na rozdiel od všetkých metód doposiaľ uvedených, ktoré vychádzajú z pozorovania neovplyvňovaných expozícii v životných a pracovných podmienkach, experimentálna štúdia niektorú vybranú podmienku plánovité mení. Blíži sa tak princípu laboratórneho experimentu, v ktorom sú cieleným a dobre definovateľným spôsobom menené počiatočné podmienky a študované ich biologické účinky. Tento prístup podstatne zvyšuje hodnotu výsledkov a dáva dobre možnosti preukázaniu príčinných vzťahov. Z dôvodov etických tak však môžu byť sledovane len také zmeny podmienok, ktoré majú zlepšiť zdravotný stav. Ako najjednoduchšie príklady tu môžeme uviesť hodnotenie priaznivého účinku zavedenej fluorizácie pitnej vody na stav chrupu deti alebo vplyv jódovania kuchynskej soli na zníženie výskytu ochorení štítnej žľazy. Experimentálne epidemiologické prístupy boli a sú dosť využívané k hodnoteniu novo vyvinutých liekov alebo porovnávaniu výsledkov rôznych liečebných postupov. Tieto postupy bývajú označované ako klinické kontrolovane pokusy. Sú založené na sledovaní pokusného a kontrolného súboru. Výskumné vyšetrenie založené na uvedených princípoch a zameraniach, na overení účinnosti preventívnych opatrení a bývajú označované tiež ako intervenčné štúdie. Epi info 7.2 Kľúčové funkcie programu Lekárom, zdravotným sestrám, epidemiológom a iným verejným zdravotníckym pracoviskám často chýba zázemie v oblasti informačných technológií často potrebujú jednoduché nástroje, ktoré umožnia rýchle vytvorenie nástrojov na zber údajov a analýzu údajov, vizualizáciu a podávanie správ použitím epidemiologických metód. Epi info, je súbor ľahkých softvérových nástrojov, prináša epidemiologickú informovanosť, funkčnosť bez zložitosti alebo vysokých nákladov a podnikateľských aplikácií. Epi info je ľahko používateľný na miestach s obmedzeným sieťovým pripojením alebo obmedzeným zdrojom pre komerčný softvér a profesionálnu IT podporu. Epi info je flexibilný, prispôsobiteľný a umožňuje voľný zber údajov, rozšírenie štatistických analýz a geografického informačného systému (GIS) ako aj mapovanej schopnosti. Užívatelia Epi infa sú zaregistrovaný vo viac ako 181 krajinách pokrývajúcich všetky kontinenty vrátane Antarktídy. Epi info bolo preložené do viac ako 13 jazykoch. Ako používať Epi info Je softwarový balík typu "public domain" (verejná sféra) určený pre verejné použitie a je navrhnutý pre všetky skupiny odborníkov a výskumných pracovníkov vo verejnom zdravotníctve. Umožňuje jednoduchým spôsobom tvorbu databáz, zápis dát a ich analýzu, vrátane použitia epidemiologickej štatistiky. Epi info môže byť používaný na rôznych úrovniach v závislosti na vašej skúsenosti a potrebách. Epi info umožňuje vytvárať databázy, z ktorých sa môžu analyzovať dáta z tabuľkových programov (napr. microsoft excel, access). Napríklad, ak chcete vypočítať sumy, priemery, percenta „excel“ je na to dostačujúci. Avšak, ak chcete spočítať niečo zložitejšie, ako je napríklad počet mužov vo veku medzi 15 a 24 rokov, ktorí odpovedali záporne na otázku č 17, potom len pomocou Epi infa. Je to jednoduché použitie v širokej škále základných dotazníkových otázok, ako sú prieskumy spokojnosti, hodnotenie potrieb komunity atď. Táto príručka vám ako novým užívateľom pomôže ľahko manévrovať pri väčšine základných zložiek Epi info. Epi info sa používa na celom svete pre rýchle posúdenie ohnísk choroby; pre rozvoj stáleho dozoru malých a stredných ochorení. Nepretržitého vzdelávania odborníkov verejného zdravia, vedy epidemiológie, nástrojov a techniky. Epi info je vyučovaný v mnohých školách verejného zdravia vo svete. Balík obsahuje päť základných modulov: Ø Create form, Ø Enter data, Ø Analyze data, Ø Create maps, Ø Epi info website. Každý modul môžete použiť jednotlivo alebo v spolupráci s menu modulom na vytvorenie silných, flexibilných a prispôsobiteľných informácií z oblasti verejného zdravia. Ako spustiť Epi info Softvér Epi Info je voľne šíriteľný štatistický program, ktorý si môžete stiahnuť z webovej stránky poskytovateľa https://www.cdc.gov/epiinfo. Prevezmite inštalačný súbor z položky „downloads“ a stiahnite najnovšiu verziu 7.2. Uložte inštalačný súbor do dočasného priečinka na pevnom disku v pc. V dočasnom priečinku kliknite na súbor epiinfosetup exe. Pre kompletnú inštaláciu postupujte podľa pokynov inštalácie. Akonáhle prebehne inštalácia na vašom počítači, najjednoduchší spôsob, ako "spustiť" softvér je kliknutím na ikonu Epi info na ploche. Po spustení sa vám zobrazí hlavné menu Epi infa. Epi info ™ zložky 1. Create form - táto obrazovka je prvým krokom k tomu, aby bol dotazník spracovaný a kde sa automaticky vytvorí databáza. Umožňuje používateľom vytvárať dotazníky a formuláre na zadanie údajov. S Create form, používatelia vložia otázky a zdrojové údaje, vstup na jeden alebo viacero strán zobrazenia a prispôsobenie procesu vstupu údajov, overovanie údajov a vlastné výpočty naprogramované používateľom pomocou makeview's. 2. Enter data - pomocou tejto zložky sa zadávajú dáta do programu Epi info. Dáta sú vkladané do predefinovanej formy alebo sa zobrazia v už vytvorenom „makeview“, tak isto ako dátová tabuľka, ktorá je uložená v databáze. 3. Analyze data - táto zložka umožňuje prístup k dátam v Epi infe, alebo v inom programe ako je „excel“ a „access“ vo forme tabuľkových dát na vykonávanie analýz. Tu môžete vytvárať zoznamy, frekvencie, krížové porovnanie a ďalšie epidemiologické štatistiky, ako je pomer šancí, relatívne riziká a p-hodnoty. Tak isto je možné vytváranie tabuliek, grafov a mapovanie dát. Ponúka dve rozhrania: classic a visual dashboard. 4. Nutrition - táto zložka porovnáva dáta o výške, váhe, veku, pohlavia a obvodu paže s medzinárodnými referenčnými štandardmi pre hodnotenie stavu výživy. Zložka výživa môže ľahko spočítať body mass index (BMI) BMI hodnoty a percentily pre osoby do 19 rokov. 5. Create maps - Epi info website - zložka pre tvorbu geografických informačných systémov (GIS) a máp. Create map zobrazuje údaje z viacerých dátových formátov priradením dátových polí k súborom útvarov alebo prostredníctvom bodových umiestnení obsahujúcich súradnice x a y v rôznych symboloch, farbách a veľkostiach. Vytvorenie nového projektu „create form“ 1. Z hlavného menu vyberte položku Create form. Otvorí sa dizajnérske okno. 2. Zvoľte súbor> new project. 3. Typ projektu (file) meno. 4. Tab, alebo vyberte formulár Form name (názov poľa). 5. Typ a forma názvu pre nový formulár. ü Používajte iba písmená a číslice. ü Nezačínajte formulár menom s číslom. ü Nepoužívajte žiadne medzery. 6. Kliknite na ok. 7. Vytvárajte polia, pravým tlačidlom kliknite na pracovnú plochu a otvárajte polia definujúce dialógové okno. Otvorenie analyzačného modulu „analyze data“ Analýza manipuluje, spravuje a analyzuje dáta. Pôsobí ako štatistický program poskytujúci mnoho spôsobov, ako transformovať dáta a vykonávať štatistické analýzy. Dáta môžu byť vyberané, triedené, uvedené v zozname, môžeme manipulovať so sériou príkazov, funkcií. Analýza môže tiež produkovať grafy prezentovať grafické znázornenie dát. Analýza poskytuje prístup k existujúcim dátam priamo, alebo prostredníctvom formulára vytvoreného v Create form. Číta dáta zo súborov a tabuliek vytvorených v Epi info 7, microsoft ACCESS, microsoft EXCEL, SQL server a ASCII. Skôr než začnete používať databázy je potrebné ich skopírovať buď priamo do zložky epi infa, alebo do dočasného priečinku na pevný disk vášho pc. Epi info musí byť schopné otvárať dáta a pracovať s nimi ako aj ukladať zmeny vykonané počas práce. Preto sa nesmie pracovať s dátami umiestnenými na cd-nosiči, alebo na USB kľúči. V otvorenom epi infe kliknite na položku „analyze data“ zobrazí sa vám okno, ktoré pozostáva z troch častí: Ø analyzačný strom - výber jednotlivých zložiek § funkcie § príkazy § grafy § programy Ø analýza výstupu - hlavné zobrazovacie okno Ø programový editor – priestor na príkazy a prezeranie už spustených zložiek Ø okno správ - vás upozorní, ak sa objavia nejaké problémy s akýmikoľvek vykonávanými príkazmi (obr. 1). Obrázok č. 1 analyzačné okno Otvorenie projektu a tabuľky dát Príkaz čítanie (read) umožňuje zvoliť projekt alebo dáta tabuľky do štatistiky. Príkaz čítanie je používaný takmer stále pri každom otvorení classic analýzy. Prezeranie údajov v zozname je podobný ako pri pohľade na dáta v EXCELI alebo pri pohľade na dáta priamo v programe ACCESS. Postup: 1. V otvorenom epi infe kliknite na položku „analyze data“ 2. Vyberte „data“ a potom „read“ (import) z analyzačného stromu 3. Kliknite na „data formats“ a vyberte položku „excel“, ďalej z rolovacieho okna „data source“ vyberte cestu otvorenia projektu 4. V dolnom okne sa vám zobrazí „stravovanie“ alebo „rodičky“, ktoré si označíte 5. Potvrdíte stlačením „ok“ (obr. 2-3) Obrázok č. 2 import databázy, Obrázok č. 3 otvorenie databázy Všetky príkazy sú zobrazené v analyzačnom strome na ľavej strane obrazovky. Kliknutím na vybraný príkaz sa otvorí dialógové okno. Výsledky sa zobrazia v okne výstupu nad programovým editorom. Prehľad projektu Zložka “čítanie” (List) vám umožní vybrať projekt a tabuľku dát pre analýzu. Prezeranie údajov v zozname je podobný ako pri pohľade na dáta v Exceli alebo pri pohľade na dáta priamo v programe access. Prezeranie údajov v zozname vám nijako nepomôže, pokiaľ ide o analýzu, ale je možné ho použiť na vizuálne overenie údajov. Napríklad, ak ste prekódovali vek respondentov v rozmedzí veku, budete chcieť zobraziť pôvodné premenné a novo prekódované údaje bok po boku. Budete tak mať možnosť vizuálne vidieť, či rekóder pracoval správne. Postup: 1. V analyzačnom strome si kliknite na položku “statistics“ a následne potom na „list“ 2. Kliknite na „ok“ – zobrazia sa všetky ukazovatele v tabuľke dát spolu s jednotlivými záznamami 3. Hviezdička „* “ zastupuje všetky premenné, ktoré sú k dispozícií v databáze 4. Ak chcete vypísať iba vybrané premenné, nahraďte hviezdičku názvom premennej, ktorá by mala byť zobrazená 5. Povoliť aktualizáciu „allow updates“ – trvalé zmeny údajov v tabuľke Databáza obsahuje údaje získané počas prieskumu. Tieto informácie sú v databáze reprezentované ako premenné. Zobrazené menu premenných v tabuľke dát poskytuje užitočné informácie o štruktúre a stave tabuľkových dát. Tabuľky dát obsahujú riadky a stĺpce. Riadky sú jednotlivé záznamy pre každého účastníka výskumu a stĺpce obsahujú informácie pre každú otázku, či premennú. Definovanie premenných je ako vytváranie ďalších stĺpcov v tabuľke dát (obr. 4-5). Obrázok č. 4 získanie prehľadu dát, Obrázok č. 5 zobrazenie prehľadu dát Prehľadné triedenie databázy Prehľadné triedenie slúži pre zlepšenie čitateľnosti v zozname, kde sa môžu zoznamy zoradiť. Príkazom „usporiadať“ (Sort) sa dočasne uloží prehľad dát v číselnom, alebo abecednom poradí podľa jednej, alebo viacerých premenných. Postup: 1. V zložke „select/if“ vyberte príkaz „sort“ 2. V okne „sort“ si z ponuky „available variables“ vyberte dvojklikom požadovanú premennú, ktorá sa má zobraziť v vzostupnom poradí (++) 3. Potvrďte „ok“ 4. Ak chcete obnoviť dáta do pôvodného stavu, kliknite na príkaz „cancel sort“ a potom stlačte „ok“ (obr. 6) Obrázok č. 6 výber a zoradenie prehľadu Základné analytické funkcie Frekvencie sú tabuľky, ktoré ukazujú, koľko záznamov má každá hodnota jednej premennej a percento záznamov, ktoré majú jednotlivé hodnoty. Epi info tiež produkuje histogram rozdelenia. Príkaz „frekvencia“ slúži na poskytovanie frekvencií, ktoré sa počítajú pre určité kategorizované premenné (napr. etnikum, pohlavie, rodinný stav atď.) Ako percentá z celkového množstva kumulatívneho podielu. Pri frekvencií je možné počítať viac ako jednu premennú naraz, alebo ju možno roztriediť podľa inej premennej. Postup: 1. Z analyzačného stromu si vyberte položku „statistics“ a potom „frequencies“ 2. Vyberte premennú alebo premenné, s ktorými chcete pracovať z „frequency of“ 3. (voliteľná možnosť) – zvoľte si na „weight“ z menu a vyberte si jednu z premenných , ktorá ale musí byť číselná 4. (voliteľná možnosť) – zvoľte si premennú z „stratify by“ 5. Potvrďte „ok“ (obr. 7 - 8) Obrázok č. 7 zobrazenie frekvencií vybranej premennej, Obrázok č.8 frekvencia chorobnosti -príklad Príklad Ø Stĺpec frekvencia udáva počet jedincov, ktorí boli a neboli chorí. Percento ukazuje, ktorí boli chorí a neboli chorí. Ø 95 % konfidenčný interval spoľahlivosti udáva hodnoty, ktoré označujú pravdepodobné umiestnenie skutočných hodnôt opatrení, čo znamená, (v tomto prípade), že počet chorých môže byť nízky, ako 49.38 %, alebo až 72,36 %. Všimnite si, že podiel 61.33 % počet chorých, spadá do 95 % intervalu spoľahlivosti v rozmedzí hodnôt, na základe dát. Popisné štatistiky Položka „priemer“ (Means) sa používa na skúmanie jednej súvislej premennej (vek, výška, váha) a zároveň poskytuje popisné štatistiky ako priemer, median, modus, minimum a maximum hodnoty. Túto položku možno tiež použiť na skúmanie vzťahu medzi kontinuálnou premennou a rozhodnou premennou hodnotou hlavne pri použití analýzy anova. Postup: 1. V analyzačnom strome si kliknite na položku „statistics“ a potom „means“ 2. Vyberte premennú , ktorá musí byť číselná z políčka „means of“ 3. Kliknite „ok“ (obr. 9) Obrázok č. 9 zobrazenie výstupu pri položke „priemer“ Použitie StatCalc StatCalc je epidemiologická kalkulačka, ktorá vytvára štatistiky zo súhrnných údajov. Ponúkajú sa tri typy výpočtov: Ø Štatistiky z tabuliek 2x2 až 2x9 sú podobné tým, ktoré sú vytvorené v analýze. Jednotlivé aj stratifikované tabuľky 2x2 možno analyzovať tak, aby sa vytvorili pomery šancí a pomery rizika (relatívne riziká) s limitmi spoľahlivosti (Chí-kvadrát test, Fisher test a súvisiace p-hodnoty). Tabuľky 2x2 sa často používajú v epidemiológii na preskúmanie súvislostí medzi vystavením rizikovým faktorom a ochorením alebo inými dôsledkami. PRÍKLAD 1 Prípadová štúdia rakoviny močového mechúra použila náhodne vybrané kontrolné skupiny na preskúmanie prípadov používania umelých sladidiel v týchto dvoch skupinách (obr. 10) Obrázok č. 10 StatCalc príklad 1 Ø Na hlavnej stránke aplikácie StatCalc vyberte Tabuľky 2 x 2, 2 x n. V okne aplikácie StatCalc sa otvorí prázdna tabuľka. Ø Zadajte údaje z vyššie uvedenej vzorovej tabuľky. Ø Výsledky sa vygenerujú po vyplnení rôznych hodnôt v bunkách (obr. 11). Obrázok č. 11 StatCalc príklad - výsledok ü Pomer pravdepodobnosti 1,02 a hranice spoľahlivosti, ktoré zahŕňajú 1,0 neposkytujú dôkaz o akejkoľvek súvislosti medzi používaním sladidiel a rakovinou močového mechúra. PRÍKLAD 2 Vzťah medzi konzumáciou alkoholu a infarktom myokardu (IM). Nasledujúca prípadová a kontrolná štúdia naznačuje zjavnú súvislosť medzi konzumáciou alkoholu a IM s pomerom pravdepodobnosti (obr. 12). Obrázok č. 12 StatCalc príklad 2 Je známe, že fajčenie súvisí s IM a konzumáciou alkoholu. Stratifikáciou údajov podľa stavu fajčenia sa vytvoria dve tabuľky, jedna pre fajčiarov a druhá pre nefajčiarov (obr. 13-14). Obrázok č. 13 StatCalc príklad 2 - nefajčiari, Obrázok č. 14 StatCalc príklad 2 - fajčiari Postup: Ø Na hlavnej stránke aplikácie StatCalc vyberte tabuľky 2x2, 2xn. V okne aplikácie StatCalc sa otvorí prázdna tabuľka. Ø Zadajte údaje z vyššie uvedenej vzorovej tabuľky nefajčiarov v prvej záložke (Strata 1) Ø Kliknite na záložku Strata 2 Ø Zadajte údaje z vyššie uvedenej vzorovej tabuľky fajčiari. Ø Okno stratifikovaný súhrn 2 tabuliek analýzy sa vyplní pri zadávaní údajov (obr. 15). Obrázok č. 15 StatCalc príklad 2 - výsledok Môžeme vidieť, že pomer šancí v dvoch vrstvách je rovnaký (1,0); medzi fajčením a alkoholom nedochádza k žiadnej interakcii alebo zmene účinku. Inými slovami, vplyv alkoholu na IM je rovnaký pre fajčiarov aj nefajčiarov. Keď sa účinok mení v rôznych vrstvách (pomery pravdepodobnosti sú rôzne), dochádza k interakcii alebo modifikácii účinku. Nasledujúca štúdia naznačuje zjavnú súvislosť medzi konzumáciou alkoholu a IM s hodnotou OR 2.26.

Príloha   Dátum Veľkosť Prístupnosť [?] Klinicky citlivé [?] Licencia
 Databáza 31.5.2022 39.5 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Epi Info™ 7 User Guide 31.5.2022 26.21 MB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Epi Info™ 7.2 - Kľúčové funkcie programu 31.5.2022 2.94 MB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 1 31.5.2022 106.63 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 2 31.5.2022 17.9 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 3 31.5.2022 41.49 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 4 31.5.2022 37.17 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 5 31.5.2022 149.96 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 6 31.5.2022 59.71 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 7 31.5.2022 65.53 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 8 31.5.2022 27.82 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 9 31.5.2022 76.89 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 10 31.5.2022 24.41 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 11 31.5.2022 65.79 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 12 31.5.2022 13.15 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 13 31.5.2022 12.91 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 14 31.5.2022 11.92 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
 Obrázok 15 31.5.2022 90.93 KB používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License
Odkaz   Dátum Prístupnosť [?] Klinicky citlivé [?] Licencia
 Epi Info 31.5.2022 používateľ na príslušnej fakulte Creative Commons License

Predmety/kurzy

Súvisiace články:

Creative Commons LicenseObsah článku podlieha licencii Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně-Nezasahujte do díla 3.0 Česko