Zubné lekárstvo

Orálny lichen ruber planus je zápalová papulózna dermatóza. Vyskytuje sa prevažne u pacientov v strednom veku a postihuje kožu, nechty a sliznice. Ochorenie je neznámej etiológie a do príčinnej súvislosti je potrebné brať do úvahy bakteriálne, vírusové, traumatické, metabolické, alergické a psychické vplyvy. Predstavuje aj najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie ústnej sliznice v praxi zubného lekára. Pri jeho diagnostike a terapii je podstatná spolupráca so špecialistom dermatológom.

American Association of endodontics uvádza definíciu zubnej dlahy ako: rigídne alebo flexibilné zariadenie používané na podporu, ochranu alebo znehybnenie zubov, ktoré boli uvoľnené, replantované, zlomené alebo podrobené určitým endodontickým zákrokom. Účelom dlahovania je stabilizácia zuba tak dlho, ako je potrebné na zabezpečenie toho, aby nedošlo ku žiadnemu ďalšiemu poškodeniu a na ochranu a regeneráciu parodontálnych vlákien.

Intraligamentárna anestézia patrí k novším metódam miestneho znecitlivenia. Princípom je podanie malého množstva lokálneho anestetika do sulcus gingivalis a okamžitý nástup účinku. Hlavným princípom je vytvorenie vysokého tlaku, čo ju odlišuje od iných anestetických metód. Výhodou je takmer bezbolestný vpich a malý rozsah znecitlivenia. Nutné je technické vybavenie, znalosť a zručnosť podania intraligamentárnej anestézie. Táto technika je schopná poskytnúť dostatočnú analgéziu takmer vo všetkých výkonoch.

Osteonekróza čeľuste a sánky nie je častou, ale je obávanou komplikáciou liečby bisfosfonátmi. Táto komplikácia významne zhoršuje príjem potravy a znižuje kvalitu života pacientov. Negatívny vplyv bisfosfonátov na čeľusť a sánku nie je stále presne známy a je predmetom výskumu. Liečba je zdĺhavá a veľmi komplikovaná. V závere práce je vyzdvihnutý predovšetkým význam preventívnych opatrení. V súlade s inými štúdiami je dodržiavanie opatrení (najmä pred zahájením terapie bisfosfonátmi) najlepšou prevenciou osteonekróz čeľusti a sánky.

V štúdiu maxilofaciálnej chirurgie je potrebné, aby poslucháči získali teoretické poznatky a praktické skúsenosti nielen z chirurgie ale aj z prevencie, diagnostickej terapie a rehabilitácie v ústnej, čeľustnej a tvárovej oblasti s priľahlými štruktúrami a orgánmi. Je potrebné zvládnuť problematiku včasnej diagnostiky nádorov, príčiny ich vzniku a prevencie, liečebné postupy tak u pacientov po chirurgickej ako aj onkologickej liečbe, či poznať špecifiká počnúc od úrazových stavov až po rôzne anomálie tvárového skeletu. Jednou z oblastí sem patriacich je aj problematika diagnostiky karcinómov jazyka.

Pojmom dysfágia označujeme proces pri ktorom dochádza k viaznutiu či dokonca neschopnosti postupu sústa kdekoľvek v ezofagu. Transport sústa je po opustení orofaryngeálnej oblasti v normálnom stave automatický. Patologický proces však takémuto transportu bráni. V takýchto prípadoch má pacient pocit, že mu potrava viazne v hrdle, alebo v nižších partiách tráviaceho traktu. Často dokáže ukázať na miesto, kde k tomu dochádza.

Zápalové ochorenia gingív patria medzi najrozšírenejšie formy zápalov v ústnej dutine. Napriek tomu doteraz neexistuje jednotná a medzinárodne platná klasifikácia gingivitíd. Z klinického hľadiska používame rozdelenie, ktoré charakterizuje  gingivitídy ako akútne a chronické.

Parodontitis definujeme ako deštruktívne zápalové ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré postihuje všetky komponenty normálneho parodontu. Postihuje gingívu, väzový systém zubov, cement, alveolárnu kosť, vyvoláva stratu spojivového tkaniva a progreduje do predčasných strát zubov. Prebieha chronicky a môže postihovať jednotlivé zuby, skupiny zubov, celé zuboradie i celú denticiu. Priebeh môžu ovplyvniť anatomické, funkčné a systémové faktory.

Pemfiginózne ochorenia slizníc ústnej dutiny, teda kožné ochorenia neznámeho pôvodu slizníc ústnej dutiny, zaradzujeme medzi bulózne dermatózy. Jedná sa o autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje tvorbou intraepiteliálnych pľuzgierov na koži a sliznici, bez prítomnosti zápalu. Môže sa vyskytnúť iba na koži, iba na slizniciach či postihovať kožu a sliznice súčasne. Môže mať prejavy na gingívach, ako prejav celkových ochorení.

Pozornosť odborníkov zaoberajúcich sa prekanceróznymi stavmi sa najčastejšie zameriava na ich transformáciu do karcinómov. Záujem sa sústreďuje jednak na druhy prekanceróznych stavov a jednak na ich lokalizáciu. Medzi najčastejšie prekancerózne stavy patria homogénna leukoplakia, škvrnitá leukoplakia, erythroplakie, fajčiarske keratózy, lichen ruber planus či podslizničná fibróza.