Podklady k prednáškam

Nádory semenníka reprezentujú 1% zo všetkých malignít u mužov. Incidencia sa pohyybuje od 4 do 6 na 100 000 mužov, pričom najrizikovejšia veková skupina je 20-34 rokov. Neseminomatózne nádory testis (NSNT) sú najčastejšie vo veku 25-29 rokov. Vo vyššom veku prevažujú seminómy. Etiológia býva neznáma.

Nádory močového mechúra a horných močových ciest sú 9. najčastejším zhubným ochorením, 6. najčastejšie sa vyskytujúca rakovina u mužov a 17. najčastejšie sa vyskytujúca rakovina u žien. V roku 2018 sa hodnoty štandardizovanej incidencie na 100 000 mužov v roku v Európe z 25 sledovaných krajín pohybovali od 19,8 v Českej republike po 40,4 v Grécku.

Prednáška sa zaoberá všetkými aspektami inkontinencie moču, diagnostikou ako aj liečbou. Definícia inkontinencie moču predstavuje akýkoľvek samovoľný (nedobrovoľný) únik moču, pričom inkontinencia je symptómom, nie chorobou. Problém máva nielen medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický charakter.

Derivatio (lat.)/ Diversion (angl.) predstavuje odchýlenie zo smeru, ktorý je prirodzený. Derivácia moču umožňuje odvedenie moču z tela inak, ako je to za normálnych okolností. Drenáž moču je možné riešiť odvedením moču katétrom (trvale/dočasne). Vonkajšia býva transuretrálna, perkutánna -cystostómia, - nefrostómia. Vnútornú predstavuje endoureterálna cievka (stent).

Prezentácia ozrejmuje maligné novotvary epitelového pôvodu. Primárne zasahujú mäkké tkanivá, sliznicu uretry a epitel penisu. Epitelové predstavujú > 95%. Najčastejšie vyskytujúci je dlaždicový (skvamocelulárny, spinocelulárny-SCC). Ďalej primárne neskvamózne < 5%, sarkómy < 1%, melanómy < 2%, Adenokarcinómy - Pagetova choroba, bazalobunkové, lymfómy. Sekundárne majú MTS pôvod.

Ide o úvod do problematiky andrológie pre poslucháčov lekárskej fakulty. Andrológia je pododbor sexuológie zaoberá sa sexualitou a jej poruchami u mužov, poruchy libida, potencie, ejakulácie, plodnosti, ochorenia genitálu vo všeobecnosti. Rizikové faktorú sú DM cukrovka (50%), ateroskleróza (40%), art. hypertenzia, chron. choroby (SM, CHRI, CHOBPCH, Alzheimerova ch., hepatálne zlyhávanie), úrazy miechy, poranenia a chir. výkony v malej panve, niektoré lieky, fajčenie, alkohol, stres, urologické ochorenia (CaP, BPH, prostatitída). Diagnostika je založená na anamnéza (dotazníky), fyzikálne vyšetrenie, lab. vyš. – KO, VP,  moč, testosterón, prolaktín intrakavernózny test, duplexná USG, kavernosometria, kavernosografia.

Prednášky obsahujú základné princípy plastickej chirurgie ako je krytie defektov, kožný trasplantát, prežitie transplantátu, revaskularizácia štepu, správanie sa kožného transplantátu, lalokové plastiky, klasifikácia lalokov, plastika a komplikácie, základné princípy mikrochirurgie a replantačnej chirurgie ako je história, mikroinštrumenty, cievne anastomózy, mikrochirurgické prenosy prstov, replantačná chirurgia, delenie amputácií, revaskularizácia, kontraindikácie, indikácie, transport a pooperačná starostlivosť.

Dôležitou súčasťou určenia správnej diagnózy je aj dôkladné vyšetrenia pacienta. Avšak bežné klinické vyšetrenie neumožňuje zistiť nepostihnuteľné zmeny na koži, preto dopňujúce metódy vyšetrení, akými sú bakteriologické, mykologické, alergiologické, sveteľné, cytologické a iné testy a vyšetrenia sú dôležitým doplnkom kompletného vyšetrenia pacienta, čo umožní sa lepšie zorientovať v diferenciálnej diagnostike kožných ochorení a následnej adekvánej terapii.

V rámci prednášky sa uvádza vymedzenie odboru klinická psychológia, ktorá aplikuje poznatky teoretickej psychológie do oblasti zdravotníctva. Ďalej, sú vysvetlené základné úlohy klinického psychológa a prehľad základných psychodiagnostických metód využívaných v práci klinického psychológa, ktorého práca je najvýznamnejšia v psychiatrii, neurológii, geriatrii, kardiológii a na mnohých iných somatických oddeleniach.

Inkontinencia moču je závažný ekonomický, sociálny a medicínsky problém. Prevalencia sa pohybuje od 10 do 30 % a stúpa s vekom. Pri diagnostike je nutné odlíšiť stresovú, urgentnú, zmiešanú prípadne iné typy inkontinencie. V tom pomáha anamnéza s použitím dotazníka ICIQ-SF, fyzikálne vyšetrenie vrátane testov na inkontinenciu, meranie reziduálneho moču a laboratórne vyšetrenie moču a krvi. Vyšetrenie u špecialistu (urológ, urogynekológ, neurológ) je indikované, ak sú prítomné komplikujúce faktory, ak základné vyšetrenie nepomôže určiť stupeň a typ inkontinencie alebo pri neúspechu primárnej liečby inkontinencie. Pri ľahkej stresovej inkontinencii sa odporúčajú väčšinou režimové opatrenia a cvičenia panvového dna, pri urgentnej inkontinencii väčšinou antimuskariniká a pri iných typoch riešenie príčiny inkontinencie.