Parodontológia a orálna medicína [POM-ZL1]

Orálny lichen ruber planus je zápalová papulózna dermatóza. Vyskytuje sa prevažne u pacientov v strednom veku a postihuje kožu, nechty a sliznice. Ochorenie je neznámej etiológie a do príčinnej súvislosti je potrebné brať do úvahy bakteriálne, vírusové, traumatické, metabolické, alergické a psychické vplyvy. Predstavuje aj najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie ústnej sliznice v praxi zubného lekára. Pri jeho diagnostike a terapii je podstatná spolupráca so špecialistom dermatológom.

American Association of endodontics uvádza definíciu zubnej dlahy ako: rigídne alebo flexibilné zariadenie používané na podporu, ochranu alebo znehybnenie zubov, ktoré boli uvoľnené, replantované, zlomené alebo podrobené určitým endodontickým zákrokom. Účelom dlahovania je stabilizácia zuba tak dlho, ako je potrebné na zabezpečenie toho, aby nedošlo ku žiadnemu ďalšiemu poškodeniu a na ochranu a regeneráciu parodontálnych vlákien.

Pojmom dysfágia označujeme proces pri ktorom dochádza k viaznutiu či dokonca neschopnosti postupu sústa kdekoľvek v ezofagu. Transport sústa je po opustení orofaryngeálnej oblasti v normálnom stave automatický. Patologický proces však takémuto transportu bráni. V takýchto prípadoch má pacient pocit, že mu potrava viazne v hrdle, alebo v nižších partiách tráviaceho traktu. Často dokáže ukázať na miesto, kde k tomu dochádza.

Zápalové ochorenia gingív patria medzi najrozšírenejšie formy zápalov v ústnej dutine. Napriek tomu doteraz neexistuje jednotná a medzinárodne platná klasifikácia gingivitíd. Z klinického hľadiska používame rozdelenie, ktoré charakterizuje  gingivitídy ako akútne a chronické.

Parodontitis definujeme ako deštruktívne zápalové ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré postihuje všetky komponenty normálneho parodontu. Postihuje gingívu, väzový systém zubov, cement, alveolárnu kosť, vyvoláva stratu spojivového tkaniva a progreduje do predčasných strát zubov. Prebieha chronicky a môže postihovať jednotlivé zuby, skupiny zubov, celé zuboradie i celú denticiu. Priebeh môžu ovplyvniť anatomické, funkčné a systémové faktory.

Pemfiginózne ochorenia slizníc ústnej dutiny, teda kožné ochorenia neznámeho pôvodu slizníc ústnej dutiny, zaradzujeme medzi bulózne dermatózy. Jedná sa o autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje tvorbou intraepiteliálnych pľuzgierov na koži a sliznici, bez prítomnosti zápalu. Môže sa vyskytnúť iba na koži, iba na slizniciach či postihovať kožu a sliznice súčasne. Môže mať prejavy na gingívach, ako prejav celkových ochorení.

Symptóm olupovania pier nepredstavuje samostatnú nozologickú jednotku. Z tohto symptómu sa však môže na perách samostatná nozologická jednotka vyvinúť. Symptóm olupovania pier môže byť súčasťou iného stavu na perách alebo súčasťou celkových ochorení. Zvyčajne ide o chronický proces, ktorý môže pretrvávať dlhú dobu. Klinicky postihuje izolovane hornú alebo dolnú peru. Zriedkavo postihuje súčasne obidve pery.