Bazocelulárny karcinóm nosa s rekonštrukciou regionálnym transpozičným dvojitým lalokom

Z hľadiska komplikovanej lokalizácie bola navrhnutá excízia tumoru s transpozíciou dvojitého laloka (bilobed flap), ktorého cieľom bolo prekryť excidované miesto s čo najväčším uhlom rotácie (Obrázok 2, 3, 4). Materiál bol zaslaný na histopatologické vyšetrenie s výslednou diagnózou: BCC-zmiešaný nodulárny, metaplastický a infiltratívny rastový variant s povrchovou exulceráciou. Následne po prehojení operačnej rany pre tesnú kompletnú excíziu lézie s negatívnym resekčným okrajom, bola onkológom indikovaná rádioterapia v celkovej dávke 45 Gy pri frakcionácii 15 Gy á 3 týždeň (Obrázok 5). Pacient liečbu celkovo toleroval bez komplikácií. V oblasti predošlého nálezu došlo k vyhojeniu kožného krytu ad integrum so zachovanou funkčnosťou a esteticky vyhovujúcim výsledkom (Obrázok 6). Pacient je pravidelne kontrolovaný v rámci klinického dispenzáru nášho pracoviska.

Transpozičný dvojitý lalok (bilobed flap) sa bežne používa pri rekonštrukcii defektov pokožky tváre. Jeho výhodou je hlavne všestrannosť dvoj laloka v rámci zníženému rotačnému oblúku využitím dvoch lalokov. Umožňuje tak mobilizáciu väčšieho množstva kože ako pri transpozícii jedného rotačného laloka, ktorý vyžaduje väčší polomer rotácie na rekonštrukciu defektu. Jeho význam je obzvlášť využiteľný v oblasti krídla a koreňa nosa, kde je koža menej poddajná a estetický výsledok zodpovedá primárnej konzistencii a farbe kože v oblasti nosa. Krvné zásobenie je zabezpečené cez muskulokutánne a kožné cievy, ktoré perforujú subdermálne tkanivo. Tieto cievy vstupujú do hlbokej retikulárnej a papilárnej dermy, čím vytvárajú hlboký a zároveň aj superficiálny mikrocirkulačný subdermálny plexus. Bohaté anastomózy tak v rámci tohto plexu zabezpečujú prietok aj do vzdialenejšej časti laloka. Okrem správne plánovanej chirurgickej intervencie predstavuje v diagnostike a terapii BCC tváre nezastupiteľné miesto multidisciplinárna spolupráca s dermatológom, patológom a onkológom, ktorá zabezpečuje efektívny a úspešný terapeutický výsledok.

BCC vzniká z unipotentných kmeňových buniek bazálnej vrstvy epidermy a kožných adnex, pričom hlavným induktorom nádorovej transformácie je ultrafialová (UV) zložka slnečného žiarenia. Jeho výskyt je preto najčastejší v oblasti hlavy a tváre, ktoré sú voči UV expozícii vystavené najviac zo všetkých ostatných oblastí ľudského tela. UV žiarenie zodpovedá za indukciu tumor supresorového génu p53, ktorého mutácie boli dokázané v obidvoch formách - indolentnej aj agresívnej variante. Táto skutočnosť teda potvrdzuje teórie, že spomínaná genetická alterácia zohráva kľúčovú úlohu v nádorovej iniciácii, ale nie v samotnej progresii nádoru. Pri predpovedaní biologickej povahy BCC a jeho prípadného agresívneho správania a možného metastázovania zodpovedá individuálna genetická predispozícia pacienta, veľkosť nádoru, hĺbka infiltrácie, anatomická lokalizácia, stav resekčných okrajov a imunologický stav pacienta. Významné poznatky o povahe a priebehu BCC boli popísané pri analýze Gorlingovho-Goltzovho syndrómu a pri diagnóze xeroderma pigmentosum.

Medzi indolentné (neagresívne) zaraďujeme nodulárny a superficiálny BCC, ktorých výskyt pozorujeme častejšie a ich liečba s prognózou býva dobrá. Agresívne typy predstavujú infitratívne rastúce nádory, ktoré histologicky rozdeľujeme na sklerotizujúci, nesklerotizujúci, mikronodulárny a metatypický–bazoskvamózny karcinóm. Tieto nádory majú horšiu prognózu v dôsledku invazívneho rastu, častých recidív a metastatického potenciálu.

Jednotlivé klasifikačné delenia vychádzajú prevažne z histologického správania sa nádoru, nakoľko takéto hodnotenie má najväčší biologický význam a je základom koncepcie nízkorizikových a vysokorizikových typov. Zatriedenie superficálneho typu preto nie je jednotné, nakoľko niektoré štúdie odporúčajú zaradiť superficiálny BCC do skupiny vysokorizikových nádorov, nakoľko pri nedostatočnej a inkompletnej excízii môže súvisieť so subklinickým šírením nádoru a so zvýšenou pravdepodobnosťou následnej recidívy. Úloha spolupráce s patológom pri diagnostike týchto nádorov je nenahraditeľná a samotné histologické vyšetrenie napomáha okrem stanovenia diagnózy a typizácie nádoru odhaliť aj mnohé prognosticky významné morfologické ukazovatele.